New York Times adwenkyerɛ asɛm bi ka sɛ, adwennwen betumi ada adi wɔ akwan ahorow so wɔ mmarima ne mmea mu. Ɛkyerɛ sɛ, mpɛn pii no mmea brɛ wɔn mmɔden ase kakra na wɔtoa so, bere a mmarima tumi yɛ ade wɔ akwan a ano yɛ den, te sɛ sɛ wɔgyae biribi koraa.
Saa adwen no nkyerɛ sɛ ɔbarima biara gyae bere a ne ho yeraw no, anaa ɔbaa biara mia n’ani toa so. Nhwehwɛmu a wɔde gyina asɛm no akyi nnɔɔso sɛ ɛbɛka sɛnea onipa biako pɛ bɛyɛ n’ade wɔ adwennwen mu. Nanso, ɛma yɛhwɛ asɛm titiriw bi: ɛtɔ da a, sɛ obi kɔ so yɛ ne nnwuma nyinaa a, nnipa tumi hu no sɛ ne ho yɛ no den. Nanso ebia ɔrehaw wɔ ne mu.
Nea adwenkyerɛ no ka fa mmarima ne mmea ho
New York Times asɛm no de mmarima a wɔyɛ wɔn ade wɔ akwan a ano yɛ den no toto mmea a wɔtew wɔn ahoɔden so na wɔkɔ so yɛ wɔn asɛyɛde ho. Ɛsan twe adwene si nhwehwɛmu ne amanneɛbɔ a ɛkyerɛ sɛ mmea bɔ adwenemhaw ne dadwen ho amanneɛ sen mmarima, na wɔde nnuru a ɛfa saa tebea ahorow no ho ma mmea pii nso.
Asɛm no ka nso sɛ nsa a wɔnom no ma ɛde ɔhaw ba no rekɔ fam. Ɛyɛ ade titiriw a ɛsɛ sɛ yɛhwɛ no yie, efisɛ akontaabu ahorow yi nyinaa ntumi nka onipa biako asetena mu asɛm nyinaa. Afei nso, yɛnni nsɛm pii wɔ ha a ɛbɛma yɛahu nnipa akuw, amammerɛ, adwuma anaa adwennwen ahorow a nhwehwɛmu no kaa ho asɛm pɔtee.
Enti, “mmea mia wɔn ani kɔ so, mmarima de gyae” yɛ adwen a ɛsɛ sɛ ɛma yɛhwehwɛ asɛm no mu kɔ akyiri. Ɛnsɛ sɛ yɛde yɛ mmara a yɛde bu obiara.
Kɔ so ara a wobɛkɔ no betumi akata ɔbrɛ so
Health Trends hwɛ saa amanneɛbɔ yi fi ɔkwan a ɛyɛ mmerɛw na mfaso wɔ so so. Ade a ɛsɛ sɛ yɛfa fi mu ne sɛ, ɔbarima anaa ɔbaa biara nnyaa ɔkwan baako a ɛyɛ papa sen biara a wɔfa so gyina adwennwen ano.
Sɛ obi gyae adwuma, kuw bi mu dwumadi anaa asɛyɛde bi mpofirim a, ɔhaw no da adi pefee. Nanso sɛ ɔtew ahoɔden a ɔde yɛ biribiara so, da kakraa bi, na ɔda kakraa bi nso a, ebia obiara renhu sɛ adesoa no aboro no so. Ɔda so ara ba adwuma. Ɔda so ara bua nkra. Ɔda so ara hwɛ abusua no. Nea ɛda adi ne sɛ ɔrekɔ so. Nea ɛnna adi ne nea saa kɔso no regye afi ne hɔ.
Ɛno nti, “kɔ so ara” nkyerɛ sɛ biribiara yɛ yie. Ɛtɔ da a, ɛyɛ sɛnkyerɛnne a ɛkyerɛ sɛ obi atew nneɛma a ɔyɛ no su, ne nna, n’aduan bere anaa ne nipadua a ɔma ɛkeka no so, sɛnea ɛbɛyɛ a ɔbɛtumi adi asɛyɛde ahorow no ho dwuma.
Gender betumi ama yɛafi ase abisa nsɛm. Nanso, nea ɛbɛboa onipa biako ne sɛ ɔbɛhwɛ ɔkwan a ɔno ankasa fa so yɛ n’ade bere a adesoa no dɔɔso. So ɔgyae biribiara prɛko pɛ? So ɔtew ne ho so nkakrankakra, nanso ɔda so ara ka sɛ ne ho yɛ? So ɔde nneɛma a ɔhia ma ne ho no to nkyɛn na ɔde n’ahoɔden nyinaa yɛ nea afoforo hwehwɛ?
Sɔ dapɛn baako “gyae-yɛ” nhwehwɛmu hwɛ
Amanneɛbɔ yi mu adesua a wubetumi de ayɛ adwuma ne sɛ wobɛyɛ dapɛn biara “gyae-yɛ” nhwehwɛmu. Paw asɛyɛde baako a ɛho nhia pii, nanso bere biara ɛtwe w’ahoɔden, na gyae no nnafua nson.
Ebetumi ayɛ nhyiam bi a woankɔ a asɛm biara rensi, anadwo biara telefon so nkra a wobua nyinaa, anaa adwuma ketewa bi a obi foforo betumi ayɛ. Paw biribi a wobɛtumi agyae no bere tiaa bi a ɛremfa ɔhaw anaa asiane mma wo anaa obi foforo.
Nea enti a saa suban yi betumi ayɛ nea mfaso wɔ so ne sɛ, sɛ woyi adesoa a ɛsan ba bere nyinaa fi hɔ a, ebetumi ama woanya kwan ama nna, nipadua-keka, aduan a wudi bere ano, anaa ahomegye. Ɛmma w’akwankyerɛ foforo bi nka nea wowɔ dedaw ho. Ɛma wohwɛ ade a ebetumi afi hɔ.
Nnafua nson no akyi, bisa wo ho sɛ: So menyaa bere pii de dae? So midii aduan bere ano? So me ho tɔɔ me kakra? So asɛyɛde no a migyaee no de ɔhaw bi a ɛho hia bae? Mmuae no betumi aboa wo ama woahu sɛ wode no bɛsan aba, wobɛtew so, anaa wobegyae no koraa.
Nea ɛsɛ sɛ yɛhwɛ wɔ nhwehwɛmu a ɛbɛba no mu
Ɛsɛ sɛ nhwehwɛmu a ɛbɛba akyiri no kyerɛkyerɛ nea “ahoɔden a wɔtew so” ne “akwan a ano yɛ den” kyerɛ ankasa. Sɛ saa nkyekyɛmu no da adi wɔ nnipa akuw ahorow ne adwennwen ahorow mu a, ebia akwankyerɛ a ɛhwɛ gender nso betumi ayɛ nea mfaso wɔ so. Sɛ nsonsonoe no anyɛ pefee a, ɛsɛ sɛ yɛde yɛn ani si onipa biara su ne ne tebea so.
Ɛsɛ sɛ yɛsan hwɛ sɛ adwenemhaw, dadwen, nnuru a wɔkyerɛw ma ho, ne nsa a wɔnom ma ɛde ɔhaw ba ho nsɛm no bɛtoa so akɔ ɔkwan a New York Times asɛm no kyerɛ no so anaa. Sɛ ɛdan ne ho a, ɛbɛma adwen a wɔde asi asɛm no so no ahoɔden so atew.
Nhwehwɛmu a ɛsɔ hwɛ sɛ asɛyɛde a mfaso nni so pii a obi beyi afi ne so no ma ne da biara asetena mu yiyedi yɛ papa nso ho hia. Sɛ nea ebefi mu aba yɛ papa a, ɛbɛboa “gyae-yɛ” nhwehwɛmu no. Sɛ mfaso no sua a, ɛbɛkyerɛ sɛ adesoa a wɔsesa nko ara nnɔɔso.
Sɛ adwennwen no tena hɔ kyɛ, emu yɛ den, anaa ɛresɛe wo da biara asetena a, kasa kyerɛ wo dɔkota. Eyi yɛ asetena mu apɔwmuden ho nsɛm a ɛfa obiara ho, ɛnyɛ ayaresa ho afotu.
Sources
- New York Times adwenkyerɛ asɛm
Comments
No comments yet.