Health TrendsHealth Trends
← All posts

Kilimanjaro bepɔ so ogya: wɔasiw bɛboro 90% ano wɔ da a ɛtɔ so 3

Wɔbɔɔ amanneɛ sɛ wɔasiw ogya a ɛtɔɔ Kikerelwa mpɔtam wɔ Kilimanjaro Ɔman Mmoa ne Kwaeɛ Koraeɛ no ano bɛboro 90% wɔ da a ɛtɔ so 3. Adwumayɛfoɔ kɔɔ so dum ogya a aka ne nnua ntini a na ɛrehye no.

Nea enti a eyi ho hia

Nsrahwɛ a ɛrekɔ so no ma nnwuma tumi kɔ so seesei. Nanso sɛ ogya no trɛ bio, anaa nhwehwɛmu a wɔbɛyɛ akyire kyerɛ sɛ nneɛma asɛe a, ebia ɛbɛhia sɛ wɔto beaeɛ a ogya no aka wɔ koraeɛ no mu no kɔ ano hyeɛ.

Deɛ aba foforɔ

Sɛdeɛ The Citizen Tanzania bɔ amanneɛ no, ogya tɔɔ baabi a ɛbɛn Kikerelwa wɔ September 3, awia 3:30 bɛyɛ saa. Ɛhɔ na Kilimanjaro Ɔman Mmoa ne Kwaeɛ Koraeɛ ne Rombo Mantam hyeɛ hyia. Ɛduruu September 5 no, na wɔasiw ogya no bɛboro 90% ano.

Abɔdeɛ mu Nneɛma ne Nsrahwɛ Ɔsoafoɔ Dr Ashatu Kijaji kaa sɛ Tanapa, TFS, Ogya Dum ne Nkwa Gye Dwumadibea, nsrahwɛ nnwumakuo ne mpɔtam hɔfoɔ nyinaa reboa adum ogya no. Helikɔpta ahodoɔ nso reboa adwumayɛfoɔ a wɔwɔ bepɔ no atifi mmeaeɛ. Wɔammɔ owuo anaa opira biara ho amanneɛ. Na nsrahwɛ dwumadie rekɔ so sɛdeɛ ɛteɛ daa.

Adwuma a aka no yɛ den. Ogya da so redɛre, na nnua ntini a aka wɔ subɔn mu nso rehye.

Dr Kijaji kaa sɛ na mpanimfoɔ no rebɔ mmɔden sɛ ɛbɛduru September 5 awieeɛ no, wɔasiw ogya no ano akɔsi 99%. Aban nso ahyɛ ɔkwan a wɔfa so tɔ helikɔpta a Tanapa nko ara de bɛyɛ adwuma no ase.

Deɛ enti a ɛho hia

Sɛ obi rebɛkɔ bepɔ so a, akwantuo no ho nhyehyɛeɛ nwie wɔ berɛ a ɔsi ne kwan no ho gyinaeɛ na wɔgye ne din to hɔ no. Ɛhia akwankyerɛfoɔ ne akwan a wɔbɛfa so. Ɛma mpɔtam hɔfoɔ adwuma. Ɛsan hia sɛ beaeɛ no yɛ baabi a nsrahwɛfoɔ bɛtumi afa a asiane nni hɔ.

Amanneɛbɔ no kyerɛ sɛ seesei deɛ, yeinom nyinaa da so wɔ hɔ. Nanso sɛ wɔasiw ogya no bɛboro 90% ano a, ɛkyerɛ sɛ wɔanya nkɔsoɔ kɛseɛ. Ɛnkyerɛ sɛ wɔadum ogya no awie.

Yɛn nsusuiɛ a ɛgyina nsɛm a yɛwɔ so nie: sɛ adwumayɛfoɔ no dum mmeaeɛ a ogya da so wɔ no ntɛm a, ebia akwantuo nhyehyɛeɛ remfa ɔhaw biara a ɛsɛ sɛ wɔka ho mma nsrahwɛfoɔ ne akwankyerɛfoɔ. Sɛ Tanapa nsa ka helikɔpta a wɔrehwehwɛ atɔ no nso a, ɛbɛtumi aboa ama wɔahunu ogya ntɛm wɔ ɔpɛ berɛ a ɛbɛba no mu.

Sɛ nnua ntini a ɛwɔ subɔn mu no sɔ ogya bio, anaa ogya no trɛ bio a, mpanimfoɔ bɛtumi asesa baabi a wɔma nkurɔfoɔ kɔ no ho gyinaeɛ ntɛm. Ɛno bɛtumi aka nnwuma ne nkuro a wɔn asetena gyina bepɔ no so nsrahwɛ so.

Ogya a ɛtɔɔ hɔ berɛ a atwam no

The Guardian bɔɔ Kilimanjaro ogya bi ho amanneɛ wɔ October 2020. Ogya dumfoɔ ne mpɔtam hɔfoɔ kaa wɔn ho boom dumiiɛ wɔ saa bepɔ so beaeɛ a wɔabɔ ho ban no.

Saa ogya no tɔɔ Whona, ɛnyɛ Kikerelwa. Seesei deɛ, helikɔpta reboa ogya dum adwuma no. Afei nso, ɛduruu da a ɛtɔ so 3 no, na wɔasiw ogya no bɛboro 90% ano. Adanseɛ a ɛkyerɛ sɛ wɔde mframa mu mmoa a ɛte saa yɛɛ adwuma wɔ 2020 no nni hɔ.

Sɛdeɛ wɔbɔɔ amanneɛ no, ogya a ɛtɔɔ 2020 no dɛree nnawɔtwe baako. Ɛhyee asase a ne kɛseɛ yɛ kilomita ahinanan 95.

Deɛ saa asɛm no ma yɛhunu ne sɛ, ɛhia sɛ wɔyɛ adwuma ntɛm wɔ bepɔ a ɛso awo so. Mframa ne sɛdeɛ asase no teɛ bɛtumi ama ogya a aka no atrɛ kɛseɛ. Ɛba saa a, ogya no dum bɛyɛ adwuma a ɛso kyɛn kane no koraa.

Sɛdeɛ ɛbɛtumi aka afoforɔ

Sɛ wɔkɔ so siw ogya no ano na wɔma akwan no gu hɔ a, nsrahwɛ nnwumakuo ne akwankyerɛfoɔ bɛtumi akɔ so ne nsrahwɛfoɔ atu akwan a wɔahyehyɛ no.

Ɛno boa nnwuma a ɛbɛn hɔ a ɛsom nsrahwɛfoɔ nso. Ɛka wɔn a wɔreboa adum ogya no ne wɔn a wɔnya adwuma berɛ a nsrahwɛfoɔ ba no nyinaa.

Nanso ɛbɛtumi asesa sɛ ogya no fi mmeaeɛ a ɛda so rehye no trɛ, anaa mframa sesa kɔ ɔkwan a ɛma ogya no trɛ so. Afei nso, sɛ wɔhwehwɛ ogya no sɛeɛ mu akyire na wɔsi gyinaeɛ sɛ wɔbɛto akwan bi ano a, ɛbɛtumi aka nsrahwɛ dwumadie no.

Seesei asɛmmisa titire ne sɛ, wɔbɛtumi adum ogya no korakora ama nsrahwɛ akɔ so a biribiara ntwa mu anaa. Ɛnyɛ sɛ nsrahwɛ rekɔ so nnɛ nko ara na ɛho hia.

Sɛdeɛ ɛka wɔn a wɔwɔ hɔ

Nsrahwɛ nnwumakuo ne akwankyerɛfoɔ bɛtumi atoa wɔn adwuma so seesei. Nanso gye sɛ wɔadum ogya no korakora na wɔasi gyinaeɛ wɔ baabi a nkurɔfoɔ bɛtumi akɔ ho ansa na wɔn adwuma ho ahotɔ aba.

Tanapa wɔ adwuma pii a ɛbɛyɛ. Ɛsɛ sɛ ɛdum ogya no, hwehwɛ deɛ ɛde baeɛ ne nneɛma a asɛeɛ mu. Afei ɛsɛ sɛ ɛde deɛ asua afiri asɛm yi mu no ma n'ahoɔden a ɛde di ogya ho dwuma wɔ ɔpɛ berɛ mu no yɛ kɛseɛ.

Sɛ helikɔpta no tɔ kɔ anim a, helikɔpta a Tanapa nko ara de bɛyɛ adwuma no bɛtumi aboa ama wɔahunu ogya ntɛm. Ɛbɛtumi ama mmoa a wɔde firi mframa mu ba ogya dum adwuma mu no nso atu mpɔn.

Mpɔtam hɔ nkuro no nya mfasoɔ, nanso ɔhaw nso da so wɔ hɔ. Wɔn mmoa wɔ ogya dum no mu kyerɛ sɛ, sɛ ogya no ano siw a, ɛboa bɔ wɔn nkwa ne wɔn adwuma ho ban. Nsrahwɛ a ɛrekɔ so no ma wɔn adwuma kɔ so. Sɛ ogya no trɛ bio anaa wɔbara mmeaeɛ bi kɔ a, ɛbɛtumi atwa saa adwuma no mu.

Deɛ ɛbɛtumi asi

Deɛ ɛbɛtumi asi paa: Sɛ wɔkɔ so siw ogya no ano sɛdeɛ ɛte seesei a, adwumayɛfoɔ no bɛdum ogya a aka ne nnua ntini a ɛrehye wɔ subɔn mu no wɔ nna kakra mu. Afei mpanimfoɔ bɛhyɛ aseɛ ahwehwɛ deɛ ɛde ogya no baeɛ ne nneɛma a asɛeɛ mu. Nsrahwɛ nso bɛkɔ so.

Yei na yɛhwɛ kwan paa, ɛfiri sɛ na wɔabɔ amanneɛ dada sɛ wɔasiw ogya no bɛboro 90% ano. Na mframa a ɛresesa no nso reboa.

Sɛ wɔdum ogya no korakora, nsrahwɛfoɔ kɔ so tu wɔn akwan, na wɔhyɛ nhwehwɛmu no ase a, ɛbɛhyɛ saa nsusuiɛ yi mu den. Sɛ ogya sɔ mmeaeɛ foforɔ anaa wɔbara mmeaeɛ bi kɔ a, saa nsusuiɛ no rennyina.

Sɛ ɛkɔ yie sene sɛdeɛ yɛhwɛ kwan: Sɛ helikɔpta mmoa, adwumayɛfoɔ a wɔwɔ asase so ne mframa pa siw mmeaeɛ a aka no ano a, wɔbɛduru 99% a ɔsoafoɔ no de asi wɔn anim no. Afei wɔbɛtumi adi ogya no so korakora a ɛremma wɔn a wɔrekɔ hɔ nhyia akwansideɛ kɛseɛ.

Ebia akwankyerɛfoɔ, nsrahwɛ nnwumakuo ne mpɔtam hɔ nnwuma a ɛsom nsrahwɛfoɔ bɛtumi atoa wɔn dwumadie so wɔ ɔpɛ berɛ no mu. Tanapa nso bɛnya nnyinasoɔ a emu yɛ den kɛseɛ de akyerɛ hia a ɛhia sɛ ɛnya mframa mu mmoa a ɛwɔ hɔ daa.

Sɛ wɔsi so dua sɛ wɔasiw ogya no 99% ano, na afei wɔdum no korakora a ɛnhyee mmeaeɛ foforɔ biara a, ɛbɛboa akyerɛ sɛ saa kwan yi so na asɛm no rekɔ.

Sɛ ɛsɛe sene sɛdeɛ yɛhwɛ kwan: Sɛ afifideɛ a awo, mframa a ɛsesa anaa nnua ntini a ɛrehye ma ogya no tra baabi a wɔasiw no ano seesei no a, ebia mpanimfoɔ bɛhia abɔdeɛ ho banbɔ ne ntɛmpɛ mmoa ho adwumayɛfoɔ ne nneɛma pii aka deɛ wɔde reyɛ adwuma no ho. Ebia ɛbɛhia sɛ wɔto beaeɛ a ogya no aka no kɔ ano hyeɛ nso.

Ɛno bɛtwa akwankyerɛfoɔ adwuma ne mpɔtam hɔ nnwuma a ɛsom nsrahwɛfoɔ no mu.

Ogya a ɛtɔɔ 2020 no kyerɛ baabi a ogya a ɛkɔ so trɛ kyɛ bɛtumi aduru. Nanso ɛtɔɔ beaeɛ foforɔ, na ɔkwan a wɔfaa so dumiiɛ no nso yɛ soronko. Enti ɛnkyerɛ sɛ saa ara na seesei deɛ yi nso bɛyɛ.

Sɛ ogya sɔ mmeaeɛ foforɔ, wɔde adwumayɛfoɔ ne nneɛma foforɔ ba, anaa wɔsesa akwan a nsrahwɛfoɔ fa so a, ɛbɛkyerɛ sɛ asɛm no rekɔ saa kwan yi so.

Nsɛm a yɛretwɛn

  • Tanapa anaa asoɛeɛ no bɛsi so dua sɛ wɔadum ogya a ɛredɛre ne mmeaeɛ a ɛda so rehye wɔ subɔn mu no 100%.
  • Asoɛeɛ no bɛhyɛ nhwehwɛmu ase wɔ deɛ ɛde ogya no baeɛ ne sɛdeɛ asɛe abɔdeɛ a ɛwɔ hɔ no ho.
  • Tanapa bɛka sɛ akwan no da so gu hɔ na nsrahwɛ rekɔ so, anaa wɔayɛ nsakraeɛ bi.
  • Helikɔpta no tɔ bɛkɔ anim ama Tanapa nsa aka no anaa ɛde ahyɛ adwuma ase.
Sources (3)
  1. The Citizen TanzaniaMount Kilimanjaro fire 90 percent contained as it enters third day
  2. theguardian.comFirefighters battle to contain blaze on Kilimanjaro
  3. theguardian.comFirefighters tackle blaze on Tanzania’s Mount Kilimanjaro

Health Trends

Daily general-wellness tips grounded in mainstream guidance — sleep, movement, food, stress — never diagnosis or cures.

Try Health Trends

Comments

No comments yet.